Adamovi a Nině

Vážení...

Neospravedlňujem sa nikomu za to, čo posielam. Dnes má môj syn Adam 18 rokov... Je dospelý. Je ďaleko. Jeho Maminka mi neumožnila ani dnes aby som s ním mohol aspoň hovoriť. Neviem dlhé roky o ňom nič... Ani o Nine, dcére... Má o pár rokov menej, ako viete... Ako sa mám? Odpovedajúco situácii...

Nežiadam ani nikoho z vás, aby to počúval, čo prikladám... Prianie na diaľku môjmu synovi... Do dospelosti... Patrí to môjmu synovi. Len jemu... Dnes som mu to mal všetko dať. Povedať. Roky mu to (predtým) ukazovať... Životom. Jednaním. Slovami. Činmi. Srdcom. Dušou... Nebolo mi to dovolené... Vám, čo máte deti - to dovolené je. Alebo bude jedného dňa. Viete čo myslím...

Keď sa niekedy k môjmu synovi dostanete, akokoľvek, dnes, zajtra, za týždeň, za rok -Povedzte mu to, prosím, predajte, tento môj odkaz. Do jeho dospelosti [Nikdo nevieme, či na nás zajtra nespadne tehla, ktorá nám tú možnosť zajtra vezme... Preto sa o to delím. (Nerobí mi to inak dobre sa takto exhibovať, to mi verte... Aby však můj syn Adam vedel, že na neho myslím, aj dnes, v túto jeho veľkú chvíľu... Ako aj každý deň - to si prajem mu povedať... Tá pravá príležitosť pre mňa, otca, je práve dnes...]. S ľudmi čo o príbehu Adama, Niny a ich otca už vedia...).

Všetkých ľudí dobrej vôle pozdravujem... Tých ostatných tiež...

Juraj

Našli jste potřebné informace a inspiraci? Provoz těchto stránek i další aktivity sdružení Spravedlnost dětem můžete podpořit sponzorským darem.

Za podporu děkujeme.